Apokalypsa. Je to tu. Moja nádherná bezchybná slovenčina (aspoň podľa mňa), ktorá dokonca kedysi bývala hodná titulu výstavná rodná reč, dokonca mohla byť nominovaná na The language awards, je nenávratne preč. Dnes som volala s našimi cez Skype a povedala som osudovú vetu, po ktorej som pochopila, že skaza je blízko.
Povedala som: „ Letí do Paríže.“ Do tej Paríže. Do nej. Nie do toho inak nádherného Paríža. Čo sa to so mnou stalo? pokračovanie článku
Moja starká raz povedala pamätnú vetu. „ Keď som ja bola mladá, to neboli žiadne Haľovény ani Vaľentíni, to až teraz také kraviny vymýšľajú.“ pokračovanie článku
Nejaký nový múdry prepotrebný zákon údajne chcel zakázať predaj Kindervajec. Že vraj je to priam životu nebezpečné, život ohrozujúce. Hračky sú totižto pevnou súčasťou potraviny a aby sme sa k ním úspešne prehrýzli, musíme najprv skonzumovať čokoládu, potom si uvedomiť, že tá žltá sranda už čokoláda nie je, otvoriť to a vysypať obsah. Čo ak by naše drahé plénum poslancov zo samých obáv o detskú bezpečnosť a ochranu pred krvilačným zadusením tento spasiteľský zákon hodný zásahu samotného mesiáša odklepli? Heuréka! Už žiadne udusené deti! Radujme sa, veseľme sa! Prísnejšie európske normy o bezpečnosti hračiek predsa určite oddialia skazu 2012! pokračovanie článku
Som zlá cynická osoba s hrubou vrstvou čiernej ceruzky, ktorá má rada rezne. Bravčové.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
